Poznáte ich … pozvete ich na obed (alebo sa pozvú sami), a zatiaľ čo sa nacpávajú až im z uší tečie v jednom kuse kritizujú: málo slané, príliš prepečené, doma dávame iné korenie … proste kritizujú s plnou hubou.
Tvorcovia Open Source Software (ďalej len OSS) podobných ľudí stretávajú denne. Ľudí, ktorí OSS dennodenne používajú, zarábajú si pomocou neho na živobytie, šetria nemalé čiastky – a v jednom kuse sa sťažujú, kritizujú a ohovárajú.
Treba si uvedomiť jedno – OSS sa nevyvíja samo. Sú za ním ľudia, prípadne firmy, ktoré do jeho vývoja investujú – čas, peniaze, prípadne oboje. A výsledok svojej práce dávajú k dispozícii verejnosti zadarmo. Myslím si, že si za to zaslúžia aspoň trochu vďačnosti a úcty – minimálne toľko, že si o nich nebudeme obtierať hubu zakaždým, ked ich produkt nepracuje podľa našich predstáv. Aby bolo jasné – tým nemyslím kritiku vlastností produktu alebo chýb v ňom – to sú veci o ktorých treba hovoriť. aby OSS napredoval a stával sa lepším, kvalitnejším a užitočnejším. Skôr ide o pindy typu „jasné, že to nefunguje, veď to je OSS“ (a čo tak postať bug report?), „nerobí to to a to, veď je to OSS, predpokladá sa že si chýbajuce vlastnosti doprogramuje každý sám“ (a čo tak poslať feature request?), „to nemôže fungovať, pretože OSS programatori neprogramujú ale kódujú“, „skalní zástancovia OSS tvrdia, že zdrojový kód je najlepšia dokumentácia!“ a tak podobne.
Na OSS často spolupracuje anonymná masa programátorov a aj užívateľov. Pomáhajú minimálne tým, že ak narazia na chybu v programe alebo v dokumenácii, prípadne nájdu v dokumentácii nejasnosti či niečo chýbajúce, pokúsia sa problém zdokumentovať a oznámiť autorom. Toto je minimum, ktorým môže každý z nás prispieť k vývoju OSS – môžeme to považovať ako drobnú protislužbu za produkt, ktorý bezplatne používame. Preto sa tomu hovorí komunitný vývoj – komunita užívateľov aktívne spolupracuje na vývoji a zlepšovaní OSS.
Bohužiaľ, priložiť ruku k dielu nie je vec, ktorú by naši kritici boli schopní urobiť – kritizovať je totiž jednoduchšie.
„Ja s tým potrebujem pracovať, musím živiť rodinu, na také veci nemám čas“ – povie kritik. Ak je to tak, potom by nemal používať OSS. Má k dispozícii dostatok komerčných nástrojov, ktoré určite splnia jeho predstavy. Aha … že za ne je treba zaplatiť? To by predsa nemal byť problém – vzácny čas, ktorý ušetrí na reportovaní chýb OSS bez problémov pokryje náklady na komerčný produkt.
Ja osobne chovám k tvorcom OSS hlbokú úctu – za to, že mám zadarmo k dispozícii kvalitné nástroje, za to že nemusím kupovať predražený software ktorý použijem dvakrát do roka (resp. nemusím páchať trestnú činnosť jeho ilegálnym kopírovaním). A nielen za to – majú môj obdiv za to, že dokážu udržať OSS projekty pri živote (čo vôbec nie je jednoduché) napriek všetkým rýpalom a kritikom.
Doma mi hovorili – kritizovať s plnou hubou je neslušné. Nesúhlasím. Podľa mňa je to chrapúnstvo najhrubšieho zrna.
Poznámka na koniec: ak chcete vedieť, koľko roboty a problémov sa skrýva za úspešnými OSS projektmi, skúste si prečítať knihu Karla Fogela „Producing Open Source Software“. Ak ste žili v blude, že OSS je otázkou práce niekoľkých nadšencov a tie projekty idú dopredu samy, vylieči vás z neho (tak ako vyliečila mňa). Za riadením OSS projektov je podstatne viacej práce, manažovania a psychológie, ako za hocijakým komerčným produktom, vyvíjaným za zatvorenými dverami.
