Skip to content
 

Stredovek v našich hlavách

Uplynulo mnoho rokov od stredoveku. Dnes s úsmevom pozeráme na – z dnešného pohľadu – smiešne snaženie alchymistov, krútime hlavou nad procesmi s čarodejnicami a sebavedome si myslíme, že to všetko je dávno za nami a že žijem e v osvietenej dobe. Je to naozaj tak?

Upaľovanie čarodejníc

Typická „čarodejnica“ bola žena, ktorá mala hlboké znalosti z oblasti liečiteľstva, bylinkárstva a psychológie. Väčšinou to boli inteligentné ženy, ktoré vedeli ľuďom pomôcť v ťažkej situácii, či už zdravotnej, rodinnej alebo sociálnej. Tieto ich vedomosti pripadali pospolitému nevzdelanému a primitívnemu ľudu ako niečo magické a prirodzene z nich – a hlavne z ich nositeľky – mali strach. Tento – v podstate iracionálny – strach z cudzích vedomostí bol tak veľký, že v prípade akýchkoľvek problémov bez váhania túto ženu obvinili zo spolčenia s diablom a upálili ju.

Posledná čarodejnica bola upálená v roku 1735. Ale to neznamená, že hlboko zakorenený model správania spočívajúci v strachu menej vzdelaných a nadaných zo vzdelanejších a nadanejších sa stratil. Prežíva v nás a veľmi často stačí málo aby prerástol do otvorenej nanávisti a útoku.

Možno by sa zdalo, že sa to IT a elektroniky netýka. Ale paradoxne práve v týchto oblastiach je tento atavizmus najviac čitateľný.

Všimnime si napríklad večné spory Windows vs Linux. Tieto spory presne zapadajú do tohoto obrazca.

Na jednej strane stojí typický zástanca Windows, ktorý pozná len Windows. Linux nepozná, možno ho raz, dvakrát vyskúšal ale rýchlo ho to prešlo.

Na druhej strane priemerný zástanca Linuxu ovláda oba systémy. Linux si vybral, pretože mu vyhovuje viac (všimnite si, nehovorím že je lepší, ale pretože mu vyhovuje), Windows pozná, lebo s ním musí pracovať v zamestnaní alebo ho musel používať v škole. Takže pozná obidva systémy a môže porovnávať.

Ako vyzerá taká diskuzia? Linuxák sa zmieni, že nejaká vec je lepšie riešená na Linuxe ako na Windowse. To obvykle stačí, aby vyvolal prudkú odmietavú reakciu. Hlboko zakorenený strach z neznámeho a po stáročia pestované obranné mechanizmy sa preberú k životu, vyvolajú prudkú odmietavú reakciu, vedúcu často k otvorenému útoku. Akákoľvek rozumná diskuzia je nemožná, pretože na druhej strane nestoja žiadne argumenty ale čisté emócie.

Úplne rovnaký mechanizmus môžeme pozorovať aj v iných sporoch. Typickými sú C versus Pascal, ASM versus C, PIC versus AVR, ARM versus všehomír a editor VI versus čokoľvek iné.

Pri tom poslednom sa trochu pristavím, pretože presne to bola vec, ktorá ma inšpirovala k napísaniu tejto úvahy. Diskuzia prebiehala na http://www.mikrozone.eu/pluginy/forum/forum_viewtopic.php?1313 a http://www.mikrozone.eu/pluginy/forum/forum_viewtopic.php?1466 . Spor vyvolala úplne neškodná zmienka o editore TECO, na ktorý som si nostalgicky spomenul a dovolil som si povedať, že sa jedná o silný editor. Pozrite si, čo to vyvolalo a ako debata prebiehala. Na jednej strane emotívne príbehy ako východniar s VI bojoval, celý arzenál zbrani argumentačne slabo vybaveného diskutéra, počnúc nepravdivými tvrdeniami, cez ignorovanie faktov, vytrhávanie kúskov viet z kontextu a ich prekrúcania až po obviňovanie, že niekoho do niečoho nútim. Proti tomu stála márna snaha uviesť pár faktov o tom, že aj editory typu VI majú na svete svoje miesto. Bojovník proti VI zašiel dokonca tak ďaleko, že si na štít (do signatúry) dal heslo „VI je prežitok!“.

Spätný pohľad na túto diskuziu vyvoláva rôzne obrazy z podvedomia, hlavne obraz dedinčanov s vidlami rútiacich sa k lesu, kde má baba bylinkárka svoju chyžu. Mráz mi ide po chrbte.

Takže oproti stredoveku sa až tak veľa nezmenilo. Potreba upaľovania čarodejníc v ľuďoch pretrváva. Iba získala inú podobu. A jediný rozdiel je, že neštípu z dymu oči.

Elixír života a Kameň mudrcov

Edsger W. Dijkstra vo svojom manuskripte EWD898 prirovnal isté trendy vo vývoji softvéru k hľadaniu Elixíru života a Kameňa mudrcov. Dokonca tvrdí, že vedecké snaženie ľudstva za posledných mnoho storočí je vlastne veľkým fiaskom, pretože prevažnú väčšinu času sa snažili hľadať zmienené dve entity – dodnes neúspešne. To že posledných pár desaťročí sa vedecký výskum čiastočne uberá aj iným smerom na situácii nič nemení – väčšina snaženia vyšla nazmar.

Potreba hľadania Elixíru života a Kameňa mudrcov pretrváva. Túto skrytú potrebu si uvedomili aj marketingoví pracovníci a nehanebne ju zneužívajú vo svojich reklamnýh kampaniach. Uvedomme si, koľko reklamných kampaní ponúka univerzálny produkt na liečenie všetkých neduhov. ARM – výkon za málo peňazí, štandardná architektúra, ľahký prechod na iného výrobcu, zdieľanie kódu. Rôzne vývojové kity, vývojové prostredia, wizardy a knižnice sľubujúce hotovú aplikáciu na tri kliky myšou. Eclipse alebo C::B, integrujúce v sebe všetko ako jeden symfonický orchester. To všetko sú typické produkty a argumenty smerujúce k uspokojeniu potreby nájsť konečne Elixír života a Kameň mudrcov.

Vieme že realita je úplne inde. ARM s množstvom jadier a priepastné rozdiely medzi perifériami ARMov od rôznych výrobcov tento elixír významne riedia. Úžasné vývojové prostredia umožnia naklikať projekty na úrovni „Hello World!“ alebo blikania ledky a ďalej treba chytiť do ruky dokumentáciu a začať rozmýšľať. A v Eclipse jednotliví hudobníci občas stratia rytmus a posledný takt alebo vetu je treba zahrať znova.

Napriek tomu ľudia v slepej túžbe získať Elixír života alebo Kameň mudrcov stále veria že je už na dosah ruky a skúšajú jeden lektvar za druhým. Sklamal ARM7, skúsime C3, sklamali vývojové nástroje, skúsime ďalšie, ak sklame Eclipse, skúsime C::B. A tak ako stredoveký alchymista strávil život bezvysledným miešaním lektvarov, nejeden vývojár strávi obrovské množstvo času hľadaním ideálneho jazyka, ideálneho vývojového prostredia a ideálneho MCU.

Stredovek sme nechali za sebou – ale iba v kalendári. Stredovek v našich hlavách ostal, a ešte dlho ostane. A vďaka novým technológiám nadobúda novú a nevídanú podobu.

Print Friendly, PDF & Email
4 966 zobrazení