Skip to content
 

Hyperexperti – brzda tvorivosti

Pochválili ste sa niekedy so svojim projektom na nejakom fóre a jediné čo ste zožali bol výsmech? Asi ste stretli hyperexperta.

Hyperexpertom nazývam človeka znalého nejakej problematiky, ktorý nie je ochotný akceptovať nič, čo nezodpovedá jeho predstave dokonalosti. Proste len to najlepšie alebo nič. Neexistuje nič medzi tým. A dáva nám to nahlas najavo.

Sám som obeťou hyperexpertov. Pred dlhým časom som sa pustil do výroby jednoduchej súradnicovej vŕtačky. Inšpiroval som sa veľmi primitívnou konštrukciou z projektu RepRap – konštrukcia bola založená na závitových tyčiach, guľôčkových ložiskách z inline korčúľ a z bežného sortimentu železiarstva.

Popri zháňaní komponentov som sa venoval štúdiu problematiky a snažil som sa zistiť čo najviac informácií. Jedným zo zdrojov boli aj české fóra, napríklad cnc.cz. A tu som prvýkrát pocítil vplyv hyperexpertov, aj keď sám som žiadne otázky nekládol – našlo sa dosť odvážlivcov, ktorí sa pokúšali o podobné konštrukcie ako ja. A väčšinou si vyslúžili zdrvujúcu kritiku a obsiahle vysvetlenie, ako je celá ich snaha nanič a ako potrebujú investovať desiatky tisícov do „tých správnych“ komponentov. Obvykle bolo na kritizovanej konštrukcii zlé úplne všetko – konštrukciou stola počnúc a voľbou motora končiac.

Pod vplyvom týchto debát som stratil dôveru v môj projekt a rozpracované dielo skončilo na spodnej poličke. Napriek tomu, že na youtube existuje množstvo videí s fungujúcimi podobnými konštrukciami.

Dnes to ľutujem. Bol to premrhaný čas a hlavne – už pár rokov som sa mohol so súradnicovou vŕtačkou hrať a konštrukciu vylepšovať. A za to môžem ďakovať hyperexpertom. A preto ich nemám rád.

Aby bolo jasné – nespochybňujem odborné znalosti hyperexpertov. Určite sú veľké – v príslušnej oblasti podstatne väčšie ako mám ja. Bezpochyby. To čo mi na hyperexpertoch vadí sú isté ľudské prejavy. Je to najmä ich nadradený postoj a potreba zhadzovať, prípadne zosmiešňovať snaženie ostatných, ak nezodpovedá ich vysokým požiadavkám. Presnejšie, ak nezodpovedá tomu, čo sami vytvorili, poznajú alebo predávajú.

Každý projekt má istý cieľ a od tohoto cieľa sa odvíja jeho návrh a konštrukcia. Ak ostaneme u CNC – je rozdiel, či chceme súradnicovú vŕtačku, gravírku, frézu na plasty alebo frézu na opracovanie kovov. Zariadenia sa líšia presnosťou, tuhosťou – a samozrejme náročnosťou konštrukcie a cenou. Prečo by som mal stavať stroj schopný vyfrézovať hlaveň guľometu, ak je mojim cieľom gravírovať plastové menovky?

Tieto rozdiely naši hyperexperti neakceptujú. Určite o nich vedia a chápu ich – ale neakceptujú ich. Proste len to najlepšie riešenie (pardon, len to ich) je akceptovateľné riešenie, čokoľvek horšie (alebo len iné) nemá nárok na existenciu. Veď oni s tým robia, oni tomu rozumejú najlepšie a my ostatní – sprostí – máme poslúchať. Arogantná suverenita ich vyjadrení je mimoriadne sugestívna – hlavne pre človeka v problematike tápajúceho.

Za vrcholnú ukážku považujem reakciu hyperexperta na video, v ktorom sa jeden mladý muž chválil svojou veľmi jednoduchou CNC frézou. Fréza bola funkčná, na videu za pár minút vyfrézovala do dreva nápis. Autor poznamenal, že sa obával malej rýchlosti, ale že to nie je až tak hrozné. Reakcia hyperexperta: „Je to hrozné“. Povzbudivé slová.

Iný príklad – veľmi čerstvý – reakcia hyperexperta na výber lacných čínskych komponentov. Len na základe faktu že sú lacné a čínske sa dal počuť, že sú len na hranie a na nič seriózne sa nedajú použiť. Ako sám priznal, netušil na aký účel boli určené, ale s istotou vedel, že na ten účel stačiť nebudú. Motivujúce slová pre človeka, ktorý si ich práve objednal …

Je veľmi ťažké pokračovať v projekte s pocitom, že všetko na ňom je zlé. Aj keď rozum hovorí, že to, čo staviam je úplne v poriadku, že pre môj účel je daná konštrukcia dostatočná (a ak nie, však si ju môžem neskôr vylepšiť), červík pochybnosti hlodá a hlodá …

Jednoducho povedané – hyperexperti dokážu zničiť tvorivé nadšenie a – ako hovorí nadpis – sú brzdou tvorivosti.

O čo príjemnejšia je atmosféra v anglicky hovoriacich fórach. Nie že by sa kritika nevyskytovala – ale je väčšinou vedená vo vecnom tóne, sú zmienené možné problémy a riziká danej konštrukcie, často sú navrhnuté vylepšenia (a to často veľmi konkrétne) a hlavne si nepamätám, že by bola nejaká konštrukcia apriori odsúdená.

Neviem kde sa v našich hyperexpertoch berie tá potreba zhadzovať snaženie ostatných. Možno prejav nedostatočného sebavedomia a potreba utvrdzovať sa o svojej nadradenosti, možno čistá zloba. Ale to je jedno. Sú tu a škodia.

Jediné, čo môžeme urobiť je – zaťať zuby a nepodľahnúť im.

Dodatok: Tak ma napadlo, aké mal šťastie profesor Otto Wichterle, že nekonzultoval svoje zariadenie na výrobu gélových kontaktných šošoviek s niektorým z hyperexpertov. Ktovie ako by okomentovali jeho nápad a ktovie, ako by to celé dopadlo.

 

Print Friendly, PDF & Email
3 306 zobrazení