Skip to content
 

Výroba DPS fotocestou 6 – Priama tlač na DPS

V poslednom čase často narážam na pokusy vyrábať DPS pomocou priamej tlače motívu na DPS. Autori túto metódu vychvaľujú a vyzdvihujú jej mnohé výhody najmä v porovnaní s fotocestou. Takže sa v rámci nášho miniseriálu pozrime aj na túto metódu.

Ak čakáte, že sa tu dozviete ako vyrábať DPS touto metódou, musím vás sklamať. Podľa mňa je celá táto metóda blbosť. Dve hlavné príčiny, ktoré ma vedú k tomuto tvrdeniu sú:

  • nemožnosť vyrábať obojstranné DPS
  • ťažko zaručiteteľná opakovateľnosť

Princíp metódy

Na tlač sa používajú upravené tlačiarne (veľmi obľúbenou je Epson S22). Tlačiareň musí používať atrament, ktorý buď odolá vode a leptaciemu roztoku, alebo je možné atrament nejakými dodatočnými procesmi spraviť vode odolným. Tlačiareň je obvykle treba mierne upraviť, aby bola schopná spracovať 2mm hrubý, pevný materiál.

A tu máme prvý problém – v dnešnej dobe je dostupnosť toho-ktorého modelu tlačiarne pomerne krátka. Nové modely možno nebude možné upraviť požadovaným spôsobom, možno nebudú schopné akceptovať hrubý a neohybný materiál. A možno budú používať iný atrament, ktorý nebude odolávať vode a nebude ho možné prinútiť, aby vydržal.

Pre túto chvíľu predpokladajme, že máme správnu tlačiareň so správnym atramentom a mechanické úpravy sme zvládli.

Obojstranné DPS

Ak by sme chceli metódou priamej tlače vyrábať obojstranné DPS, museli by sme schopní vytlačiť motív na druhú stranu DPS presne lícujúci s motívom na prvej strane. Bohužiaľ, tlačiarne používané na tento účel neposkytujú žiadnu možnosť, ako toto dosiahnuť. Neposkytujú možnosť, ako DPS fixovať tak, aby po otočení bola v definovanej polohe a ani možnosť, ako detekovať polohu dosky. Pri obvyklom spôsobe tlače, keď je DPS prilepená na kuse kartónu, efektívne vyradíme všetky snímače, ktoré by nám teoreticky vedeli detekovať okraje dosky a po vytlačení tlačiareň podložku s DPS vysunie von, čím sa stratí pôvodná poloha dosky v tlačiarni.

Ak sa vzdáme možnosti výroby obojstranných DPS, tak narazíme na ďalší problém:

Nezaručiteľná opakovateľnosť

Základným problémom je, že na výrobu DPS používame materiály, ktoré na to nie sú určené a zariadenia ktoré na to nie sú určené. Tento problém je najviac citeľný na použitých atramentoch. U bežných atramentových tlačiarní nie sú k dispozícii špeciálne atramenty vhodné pre tlač na nenasiakavé povrchy, ktoré sú schopné prežiť dlhšie namočenie do vody a leptacích chemikálií. Preto je potrebné vytlačený motív nejako fixovať – najčastejšie sa používa zapekanie. Už samotný fakt. že jedna farba atramentu funguje a iná nie naznačuje, že použitá metóda je na hrane možností. V takomto prípade stačí malá zmena alebo odchýlka od optimáleho postupu a výsledok bude neuspokojivý.

Napriek týmto zjavným nevýhodám stále viac a viac ľudí sa pokúša používať túto metódu. Evidentne táto metóda pôsobí dojmom, že sa jedná o veľmi jednoduchý spôsob, kde si jednoducho motív DPS vytlačíme, vyleptáme a hotovo.

Prečo sa ľudia pokúšajú o priamu tlač

Najčastejšie môžeme počuť nasledovné argumenty obhajujúce priamu tlač na DPS:

  • nepotrebujem toľko vybavenia
  • fotocesta nefunguje, výsledky sú nanič
  • výroba DPS je podstatne rýchlejšia

Čo sa týka potrebného vybavenia, tak jednu UV žiarivku (alebo pár UV LED), jednu misku a fľašu s vývojkou nahradíme rozpitvanou tlačiarňou – to je ťažko možné považovať za úsporu.

Čo sa týka nefungujúcej fotocesty: fotocesta funguje. Pokiaľ niekomu nefunguje, tak je to len z dôvodu hrubého nedodržania niektorého technologického kroku alebo nepochopenia fyzikálnej podstaty používaných procesov. Najčastejšími príčinami sú málo kryjúca predloha alebo nedostatočný osvit, prípadne osvit nevhodným zdrojom svetla. Možno by stálo investovať čas do analýzy problému a nie hľadať náhradné nedokonalé riešenia.

A čo sa týka rýchlosti – áno, výroba DPS fotocestou vyžaduje viac času. Ale problémy a nevýhody priamej tlače za tú úsporu 30-tich minút nestoja

Priama tlač vs. fotocesta

Porovnajme si priamu tlač s fotocestou. Budeme sa venovať skutočnostiam, v ktorých sa obe metódy odlišujú

Časová náročnosť

Pri fotoceste:

  • tlač predlohy na ústrižok fólie, vrátane prípravy (5 minút)
  • zhutnenie toneru v rozpúšťadle a vysušenie (20 minút)
  • expozícia a vyvolanie(10 minút)

Celkom: 35 minút
Pri priamej tlači:

  • príprava dosky – čistenie, leštenie, sušenie (10 minút)
  • príprava na tlač a tlač (5 minút)
  • sušenie a zapekanie (10 minút)

Celkom: 25 minút

Takže máme úsporu asi 10 minút. Avšak keď do času pre priamu tlač započítame nutnosť opakovaných pokusov (u fotocesty sa dá predpokladať takmer 100% úspešnosť na prvý pokus), prípadne nutnosť nasledovných opráv podleptaných ciest, tak sa časová úspora stane veľmi iluzórnou.

Technické vybavenie

Pri fotoceste:

  • zdroj UV svetla
  • miska
  • fľaša s vývojkou

Pri priamej tlači:

  • rozpitvaná a upravená tlačiareň
  • kartónové podložky a vycpávky

No neviem, či sa toto dá považovať za úsporu.

Výsledná kvalita

Pri fotoceste:

Vždy dobrá

Pri priamej tlači:

Ak sa zadarí, pomerne dobrá

Všimnite si hlavne slová: ak sa zadarí

Možnosti vylepšenia

Pri fotoceste:

Najslabším bodom je príprava predlohy. Ak potrebujeme naozaj kvalitnú predlohu, môžeme si ju dať nasvietiť na film na osvitovej jednotke – nasvietenie fólie formátu A5 vyjde na nejaké 3 Eurá. S takouto predlohou dokážeme dosiahnuť výsledky porovnateľné s profesionálnou výrobou.

Pri priamej tlači:

…. hmmm …. nič ma nenapadá.

Záver

Dovolím si zakončiť citátom:

O švédském spisovateli Augustu Strindbergovi se dočteme, že byl přistižen, jak vyfukuje kouř z dýmky do umyvadla s vodou zkoušeje, zda touto cestou nevznikne zlato. A my si říkáme – hle jak podivínský nápad se zrodil v geniálním mozku. Ale nebylo by správnější říci: nebyl to Strindberg, kdo experimentálně zjistil, že vypouštěním tabákového dýmu do vody zlato nevznikne? Někdo musel slepou uličku lidského poznání ohledat a ohlásit světu: Tudy ne, přátelé!
(Cimrman – Smoljak – Svěrák: Vražda v salonním coupé.)

Myslím, že experimentátori s priamou tlačou DPS v domácich podmienkach sa môžu smelo zaradiť k priekopníkom slepých uličiek, bok po boku s Augustom Strindbergom a Járom Cimrmanom.

Print Friendly, PDF & Email
4 008 zobrazení