SMD boli dlho mojou nočnou morou – a určite každého s hrubými okuliarmi a ešte hrubšími prstami. Skúšal som mnoho publikovaných postupov, ako na to žehličkami, trafopájkami a odsávačkamii. Dobré metódy – hlavne ako ako likvidovať jedno 0.5mm QFP puzdro za druhým. Nakoniec som sa rozhodol na to ísť ináč – kúpil som teplovzdušnú pájkovačku. A tu je pár skúseností a tipov – snáď pomôžu vyhnúť sa prvotnému sklamaniu.

Nie je to žiaden zázrak. Najlacnejšie AOYUE 850C – z aoyue.de za 50 Euro, k tomu za 5 Euro cínovú pastu (tú, čo má SOS za 600,- bez DPH, s tým rozdielom, že pasta z SOS má 25g a pasta od AOYUE má 50g) , plus poštovné 18 Euro. Tento model je bez akejkoľvek regulačnej automatiky. Má plynulú reguláciu teploty a prúdu vzduchu a po troche tréningu a vypálení trysky do modročierna sa dá naučiť nájsť vhodnú polohu.

Chýbajúca automatika trochu komplikuje život. Keď je nastavený nižší prietok vzduchu, tryska sa prehrieva, keď je nastavený vyšší prietok, odfúknuté súčiastky lietajú po celom stole. Najosvedčenejší spôsob je ubrať vzduch, pretaviť pastu, pridať vzduch. Kompromisné nastavenie som nenašiel.

Nanášanie pasty

Na úvod musím vyvrátiť jednu poveru. V mnohých článkoch sa používa fráza „prilepiť súčiastku cínovou pastou“. Je to blbosť. Pasta má zvláštnu konzistenciu – je to kovový prach v tavidle. Vôbec nelepí, skôr má tendenciu rozpadať sa. Súčiastku môžme na pastu položiť, jemne ju do nej vtlačiť a dúfať, že neodletí. Samozrejme, pri opatrnej manipulácii sa súčiastka udrží, ale o „prilepení“ by som nehovoril.

K samotnému nanášaniu pasty: prvá otázka znie – čím. Dobrá je 2 ml injekčná striekačka s ihlou 0.5mm. Ihlu je treba skrátiť na približne 0,5 až 1 centimeter – inak sa cez ňu pasta ťažko pretláča. Ihla sa dá skrátiť tak, že sa veľmi ostrým nožom jemne nareže po celom obvode a potom ulomí. Skúšať ju strihať nemá význam: zmáčkne sa a uzavrie. S ihlou 0,5mm sa dá vytlačiť slížik hrubý asi 0,3mm. Skúšal som aj tenšie ihly (inzulínky), ale cez ne som už pastu nepretlačil (v skutočnosti sa mi podarilo vyžmýkať z pasty tavidlo).

Do striekačky dávam zhruba 0,3ml pasty. Keďže pasta má tendenciu vysychať, treba ju skladovať v chladničke. Koniec ihly na striekačke je dobré tiež niečím zakryť – napríklad prelepiť kúskom plastovej lepiacej pásky. Napriek všetkému úsiliu treba počítať s tým, že ihla občas zaschne.

Druhá otázka znie – ako. Najúčinnejšia metóda je oprieť koniec ihly o pad a natlačiť naň trochu pasty – doslova ho natlačíť do medi. Tým sa podarí pastu prilepiť na pad. Inak má pasta tendenciu držať sa striekačky a nechce sa jej ostať na pade.

A tretia otázka – koľko. Veľmi málo. Ja mám vždy pocit, že z pasty vznikne približne trojnásobné množstvo cínu. Takže pastu treba dávkovať s citom.

Zaujímavým problémom je nanášanie pasty pre obvody s väčším počtom pinov. Väčšinou sa odporúča natiahnuť pastu naprieč pinmi, pretaviť a vzniknuté mostíky odsať. Výsledok je pomerne špinavý a pokiaľ nemáme pocínovanú dosku tak aj škaredý. Preto je lepšie naniesť pastu na každý pin zvlášť. Avšak pri rozteči 0,6mm a menej to je bohužiaľ skoro nemožné. V tomto prípade je dobré natiahnuť niekoľko veľmi tenkých slížikov pasty vedľa seba naprieč pinmi. To obmedzí vznik mostíkov na minimum.

Osadenie súčiastok

Je to jednoduché. Chce to pevnú ruku, silnú stojanovú lupu a dobrú pinzetu, prípadne vákuovú pinzetu. Vákuová pinzeta je dobrá na osádzanie väčších obvodov – bohužiaľ sú vyrábané s rôzne šikmými hranami a nedajú sa chytiť bežnou pinzetou.

Pokiaľ vieme nahriať všetky vývody súčiastky naraz, presnosť usadenia súčiastok nie je kritická. Fyzikálny jav zvaný kapilarita stojí na našej strane a súčiastka sa na roztopenej paste vycentruje sama. V prípade väčších súčiastok potrebujeme špeciálne trysky – ak ich nemáme alebo ich nechceme používať, musíme venovať väčšiu pozornosť presnému osadeniu. A tu príde ku slovu stojanová lupa a ihla, ktorou súčiastku opatrne dostrkáme na miesto.

Ešte k tej kapilarite – stojí na našej strane, pokiaľ máme pekne navrhnutý plošný spoj. Spoje by mali viesť z padu v smere osi súčiastky (obrázok vľavo). Ak spoje vedú z boku (obrázok uprostred), súčiastka bude mať tendenciu pootočiť sa. A ak vedú tak, ako je to na treťom obrázku, tak bez skratovania vodiča medzi nimi sa súčiastku nepodarí prispájkovať.

Pretavenie

Tak tu začína ta správna zábava. Aj keď by bolo najlepšie používať špeciálne trysky pre každý typ súčiastky, asi málokomu sa bude chcieť ich vymieňať. Ja používam trysku s priemerom 3 mm na všetko. Nasledovné rady sa vzťahujú na tento spôsob práce.

• Prvá zásada – prietok vzduchu na minimum. Ak som vzpomenul, že súčiastky držia v paste len tak ledva, v rozohriatej paste nedržia vôbec a majú snahu surfovať po doske
• Pastu je treba nahrievať zo vzdialenosti 3 až 5 centimetrov
• Prúd vzduchu treba smerovať kolmo zhora. Pri šikmom prúde menšie súčiastky odplávu, pri väčších súčiastkach hrozí, že naženiete cínovú guličku pod súčiastku (a von už ju nedostanete)

To je v skratke všetko. Chce to samozrejme trochu cviku a pár zničených DPS. Preto som si vyrobil malú doštičku na testovanie. Layout si stiahnite tu.